Pre udelenie zápočtu je potrebná 100 %-ná aktívna účasť na cvičeniach v zmysle Študijného poriadku UVLF v Košiciach, odovzdané protokoly zo všetkých absolvovaných praktických úloh, úspešné absolvovanie priebežných testov s minimálnym hodnotením E (Kreditový systém BKaP/Och) a úspešné zvládnutie záverečného testu s minimálnym hodnotením E (Kreditový systém BKaP/Och). Maximálne hodnotenie za praktické cvičenie je 15 % (aktivita 5 %, protokoly 5 %, priebežný test 1 - 2,5 %, priebežný test 2 - 2,5 %). Ďalších 15 % môže študent získať za záverečný test. Ak získa za tieto časti spolu minimálne 15 % (žiadna časť nesmie byť hodnotená známkou FX), získa zápočet a môže absolvovať skúšku z predmetu (obsahová náplň vyplýva zo sylabu prednášok a cvičení).

Skúška je rozdelená na dve časti. Za každú časť môže študent získať maximálne 35 % (spolu 70 %), minimálna hranica pre absolvovanie predmetu je 18 % za každú časť jednotlivo. Na celkové hodnotenie A je potrebné získať spolu najmenej 91 %, na hodnotenie B najmenej 81 %, na hodnotenie C najmenej 71 %, na hodnotenie D najmenej 61 %, na hodnotenie E najmenej 51 %. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý získal spolu menej ako 51 %. V prípade opätovného zapísania predmetu budú študentovi za zápočet pridelené percentá, ktoré mal v deň udelenia zápočtu.

Na základe získaných poznatkov dokáže študent pochopiť základné chemické premeny, ktorým krmivá a potraviny podliehajú v priebehu spracovania a skladovania, posúdiť ich kvalitu a zdravotnú neškodnosť. Praktické cvičenia ho naučia správnym pracovným návykom, logickému mysleniu a samostatnosti v rozhodovaní.

Biologicky významné reakcie organických zlúčenín. Vzťah štruktúry k vlastnostiam a biologickej funkcii organických zlúčenín. Biochemicky významné reakcie hydroxyderivátov, oxozlúčenín, karboxylových kyselín a ich derivátov. Štruktúra a biologická funkcia lipidov. Fyzikálno-chemické vlastností lipidov v membránach. Chemicky významné reakcie lipidov. Štruktúra a vlastnosti aminokyselín, peptidov a bielkovín. Biochemicky významné reakcie aminokyselín, peptidov a bielkovín. Vznik a funkcia biogénnych amínov. Biologicky významné peptidy. Štruktúra a biologická funkcia bielkovín. Význam bielkovín v potravinách a krmivách. Biochemicky významné organické zlúčeniny dusíka a síry. Štruktúra, vlastnosti a biologická funkcia sacharidov. Charakteristické reakcie sacharidov. Biologicky významné heterocyklické zlúčeniny, ich štruktúra, vlastnosti a výskyt v potravinách a krmivách. Vybrané reakcie sacharidov, bielkovín a lipidov.

Prednášky:

1. Štruktúra organických zlúčenín a ich reakcie

Úvod do organickej chémie, rozdelenie organických zlúčenín, vzorce, izoméria, indukčný a mezomérny efekt, typy chemických reakcií, názvoslovie organických zlúčenín. Vzťah štruktúry a biologickej funkcie organických zlúčenín.

2. Hydroxyderiváty

Hydroxyderiváty – charakteristika, rozdelenie. Vlastnosti a biochemicky významné reakcie alkoholov, fenolov a enolov.

3. Oxozlúčeniny – charakteristika, rozdelenie, biochemicky významné reakcie. Biochemicky a senzoricky významné oxozlúčeniny. Toxicita oxozlúčenín.

4. Štruktúra, vlastnosti a biologické funkcie sacharidov I

Rozdelenie sacharidov. Fyzikálno-chemické vlastnosti, štruktúra a izoméria monosacharidov. Prehľad významných monosacharidov a ich derivátov (deoxysacharidy, aminosacharidy, sacharidové alkoholy, anorganické estery sacharidov). Biochemicky významné reakcie monosacharidov.

5. Štruktúra, vlastnosti a biologické funkcie sacharidov II

Oligosacharidy – prehľad významných disacharidov, typy glykozidickej väzby. Polysacharidy (homoglykány a heteroglykány) – štruktúra, vlastnosti, biologické funkcie. Význam pre potravinárstvo a krmovinárstvo.

6. Karboxylové kyseliny a ich funkčné deriváty

Charakteristika a rozdelenie karboxylových kyselín. Fyzikálno-chemické vlastnosti karboxylových kyselín a biochemicky významné reakcie. Vyššie karboxylové kyseliny, ich biologický význam. Funkčné deriváty karboxylových kyselín (soli, estery, anhydridy, amidy) - štruktúra, fyzikálno-chemické vlastnosti a biochemicky významné reakcie.

7. Štruktúra, vlastnosti a biologická funkcia lipidov

Charakteristika lipidov, rozdelenie a fyzikálno–chemické vlastnosti. Jednoduché lipidy - štruktúra a biologická funkcia. Fosfolipidy – rozdelenie, štruktúra a biologická funkcia.

Glykolipidy – štruktúra a biologická funkcia. Význam fyzikálno – chemických vlastností lipidov pre výstavbu membrán. Sprievodné látky lipidov.

8. Karboxylové kyseliny a ich substitučné deriváty

Substitučné deriváty karboxylových kyselín – štruktúra, fyzikálno-chemické vlastnosti

a biochemicky významné reakcie hydroxykyselín a oxokyselín.

Štruktúra, vlastnosti a funkcie aminokyselín

Rozdelenie, štruktúra a fyzikálno-chemické vlastnosti aminokyselín. Esenciálne a neesenciálne aminokyseliny. Biochemicky významné reakcie. Vznik biogénnych amínov a ich funkcie v organizme.

9. Štruktúra, vlastnosti a funkcie peptidov a bielkovín

Peptidová väzba. Vznik a názvoslovie peptidov. Biologicky významné peptidy. Štruktúra, rozdelenie a biologické funkcie bielkovín. Izoelektrický bod bielkovín, rozpustnosť, vysoľovanie, denaturácia. Plnohodnotné a neplnohodnotné bielkoviny. Význam bielkovín v potravinách.

10. Deriváty kyseliny uhličitej

Významné deriváty kyseliny uhličitej. Močovina a jej deriváty – vlastnosti, biochemický význam, potenciálny zdroj dusíka. Úloha a význam kreatínu a kreatinínu.

11. Organické zlúčeniny dusíka

Amíny, biogénne amíny, aminokyseliny, amidy, aminohydroxyderiváty, heterocyklické zlúčeniny dusíka. Charakteristika, významné reakcie, biochemický význam.

12. Organické zlúčeniny síry

Tioly, sulfidy, disulfidy, kyseliny sulfónové a ich deriváty. Biochemicky významné zlúčeniny síry, úloha pri antioxidačnej ochrane organizmu. Biochemicky významné reakcie zlúčenín síry.

13. Heterocyklické zlúčeniny

Rozdelenie, charakteristika, základné pravidlá názvoslovia, chemické vlastnosti.

5 – článkové heterocykly a ich biologicky významné deriváty, 6 – článkové heterocykly

a ich biologicky významné deriváty (aminokyseliny, farbivá, enzýmy, pyrimidínové

a purínové bázy).

Praktické cvičenia:

1. Bezpečnosť pri práci v chemickom laboratóriu

Názvoslovie organických zlúčenín I

Základné pravidlá názvoslovia uhľovodíkov, ich derivátov a uhľovodíkových zvyškov.

2. Názvoslovie organických zlúčenín II

Názvoslovie funkčných skupín. Izoméria organických zlúčenín.

Efekty v organickej chémii.

3. Základné operácie v chemickom laboratóriu I

Kryštalizácia, dekantácia, zrážanie, filtrácia, extrakcia.

- kryštalizácia

- zrážanie

- filtrácia

- extrakcia rastlinných farbív

4. Reakcie organických zlúčenín I

Substitúcia, adícia, eliminácia.

Významné reakcie alkoholov, fenolov a oxozlúčenín.

5. Typické reakcie organických zlúčenín I - pokračovanie

- rozpustnosť alkoholov

- rozlíšenie metanolu od etanolu

- skúška na benzén a benzín v etanole

- reakcie fenolov s FeCl3

Priebežný test 1

6. Základné zložky krmív a potravín - sacharidy

Názvoslovie, typy vzorcov, monosacharidy, glykozidická väzba,

oligosacharidy, polysacharidy.

- dehydratácia sacharózy

- reakcia aldehydov s Tollensovým činidlom

- reakcia aldehydov s Fehlingovým roztokom

7. Základné operácie v chemickom laboratóriu II

Homogenizácia, sušenie, odstreďovanie, sublimácia, dialýza, osmóza.

- stanovenie sušiny v biologickom materiáli

- sublimácia

- dialýza

8. Karboxylové kyseliny a ich deriváty

Názvoslovie, vzorce, typické reakcie.

Funkčné a substitučné deriváty karboxylových kyselín

- rozpustnosť karboxylových kyselín vo vode

- vznik solí karboxylových kyselín

- príprava esterov karboxylových kyselín

9. Reakcie organických zlúčenín II

Disociácia organických kyselín a zásad.

- antokyaníny v rastlinách

- meranie pH nápojov

- meranie pH v biologickom materiáli

10. Reakcie organických zlúčenín III

Oxidačno-redukčné reakcie.

- reverzibilná oxidačno-redukčná premena glukózy

- vitamín C

- provitamín A

Priebežný test 2

11. Základné zložky krmív a potravín - aminokyseliny, peptidy, bielkoviny

Názvoslovie, typické reakcie, peptidová väzba, štruktúra bielkovín a typy väzieb.

- dôkaz bielkovín v niektorých potravinách

12. Základné zložky krmív a potravín - lipidy

Názvoslovie, rozdelenie, typické reakcie.

- izolácia mastných kyselín z mydla

- zrážanie mydiel

13. Zápočtová písomná práca. Zápočet

1. Mareková, M., Guzy J., Chovanová Z.: Základy bioorganickej chémie. Košice: LF UPJŠ, 2007, 129 s. ISBN 978-80-7165-644-9.

2. McMurry, J.: Organická chemie. Brno: VUTIUM, 2007, 1176 s. ISBN 978-80-214-3291-8.

3. Sobeková, A., Kostecká, Z., Heinová, D., Hrušková, T., Mártonová, M., Šimková, J., Bujdošová Z.: Pracovný zošit na praktické cvičenia z chémie a biochémie. Košice: UVLF. 2014, 246 s. ISBN 978-80-8077-412-7.

4. Stankovský, Š., Štetinová, J., Považanec, F., Marchalín, Š., Milata, V.: Organická chémia: úlohy a otázky. Bratislava: STU, 1993, 105 s. ISBN 80-227-0892-5.

Priebežné hodnotenie:

Priebežnú kontrolu zabezpečuje vyučujúci pedagóg formou protokolov z praktických cvičení a priebežných testov.

Podmienky na absolvovanie predmetu:

Pre udelenie zápočtu je potrebná 100 %-ná aktívna účasť na cvičeniach v zmysle Študijného poriadku UVLF v Košiciach, odovzdané protokoly zo všetkých absolvovaných praktických úloh, úspešné absolvovanie priebežných testov s minimálnym hodnotením E (Kreditový systém BKaP/Och) a úspešné zvládnutie záverečného testu s minimálnym hodnotením E (Kreditový systém BKaP/Och). Maximálne hodnotenie za praktické cvičenie je 15 % (aktivita 5 %, protokoly 5 %, priebežný test 1 - 2,5 %, priebežný test 2 - 2,5 %). Ďalších 15 % môže študent získať za záverečný test. Ak získa za tieto časti spolu minimálne 15 % (žiadna časť nesmie byť hodnotená známkou FX), získa zápočet a môže absolvovať skúšku z predmetu (obsahová náplň vyplýva zo sylabu prednášok a cvičení).

Skúška je rozdelená na dve časti. Za každú časť môže študent získať maximálne 35 % (spolu 70 %), minimálna hranica pre absolvovanie predmetu je 18 % za každú časť jednotlivo. Na celkové hodnotenie A je potrebné získať spolu najmenej 91 %, na hodnotenie B najmenej 81 %, na hodnotenie C najmenej 71 %, na hodnotenie D najmenej 61 %, na hodnotenie E najmenej 51 %. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý získal spolu menej ako 51 %. V prípade opätovného zapísania predmetu budú študentovi za zápočet pridelené percentá, ktoré mal v deň udelenia zápočtu.

Záverečné hodnotenie:

zápočet, skúška

žiadne