Prednášky: 1. Kyslíkaté deriváty uhľovodíkov – oxozlúčeniny (aldehydy, ketóny, chinóny) a ich názvoslovie, príprava, fyzikálne, fyzikálno-chemické, chemické a biologické vlastnosti. 2. Kyslíkaté deriváty uhľovodíkov – karboxylové kyseliny, substitučné deriváty karboxylových kyselín (halogénkyseliny, hydroxykyseliny, oxokyseliny, aminokyseliny) a ich názvoslovie, príprava, fyzikálne, fyzikálno-chemické, chemické a biologické vlastnosti. 3. Kyslíkaté deriváty uhľovodíkov – funkčné deriváty karboxylových kyselín (soli, halogenidy, estery, anhydridy, amidy, hydrazidy, nitrily, laktóny, peroxidy) a ich názvoslovie, príprava, fyzikálne, fyzikálno-chemické, chemické a biologické vlastnosti. 4. Organické zlúčeniny dusíka – amíny, aminoalkoholy, aminoétery, aminokyseliny, amidy karboxylových kyselín a imidy – názvoslovie, príprava, fyzikálne, fyzikálno-chemické, chemické a biologické vlastnosti. 5. Organické zlúčeniny dusíka – laktámy, aromatické amíny, deriváty hydroxylamínu, amínoxidy, nitroxidy, hydrazín a jeho deriváty, azozlúčeniny, diazóniové soli, diazozlúčeniny, azidy, nitro a nitrózozlúčeniny, nitrily a imíny – názvoslovie, príprava, fyzikálne, fyzikálno-chemické, chemické a biologické vlastnosti. 6. Organické zlúčeniny síry – tioly, sulfidy, sulfóniové soli, sulfoxidy a sulfóny a ich názvoslovie, príprava, fyzikálne, fyzikálno-chemické, chemické a biologické vlastnosti. 7. Deriváty kyseliny uhličitej, organické zlúčeniny bóru, kremíka, fosforu a organokovové zlúčeniny. 8. Heterocyklické zlúčeniny – trojčlánkové, štvorčlánkové a päťčlánkové heterocyklické zlúčeniny s jedným alebo viacerými heteroatómami a ich názvoslovie, príprava, fyzikálne, fyzikálno-chemické, chemické a biologické vlastnosti. 9. Heterocyklické zlúčeniny – šesťčlánkové heterocyklické zlúčeniny s jedným alebo viacerými heteroatómami a ich benzokondenzované deriváty, sedem a viacčlenné heterocykly a kondenzované heterocyklické zlúčeniny – názvoslovie, príprava, fyzikálne, fyzikálno-chemické, chemické a biologické vlastnosti. 10. Biomolekuly – sacharidy – klasifikácia sacharidov, Fischerov, Tollensov a Haworthov zápis sacharidov, monosacharidy (D a L rady monosacharidov, mutarotácia, reakcie), deriváty sacharidov, oligosacharidy, polysacharidy, Ďalšie významné sacharidy. 11. Biomolekuly – lipidy – vosky, tuky, oleje, fosfolipidy, prostaglandíny. 12. Terpény a steroidy. 13.Prírodné a syntetické polyméry. Praktické cvičenia: 1. Bezpečnosť pri práci v chemickom laboratóriu. Oboznámenie sa so základnými operáciami v laboratóriu organickej chémie. Izolačné a čistiace metódy – kryštalizácia acetanilidu. Názvoslovie organických zlúčenín a stereochémia. 2. Izolačné a čistiace metódy – destilácia zmesi acetón-voda. Malá písomka, reakcie v organickej chémii. 3. Izolačné a čistiace metódy – izolácia hesperidínu z pomarančovej kôry. Malá písomka, názvoslovie heterocyklických zlúčenín. 4. Esterifikácia – príprava etyl acetátu. Malá písomka, mechanizmus esterifikácie, primárne, sekundárne a terciárne alkoholy. Ultrafialová a viditeľná (UV/Vis) a infračervená (IČ) spektroskopia. 5. Hydrolýza esterov karboxylových kyselín - zmydelňovanie tukov. Malá písomka, kyslá a zásaditá hydrolýza esterov karboxylových kyselín. 1H NMR spektroskopia – fyzikálny princíp, chemický posun, počet signálov. 6. Kondenzačné reakcie - príprava Schiffových zásad – syntéza N-benzylidénanilínu. Malá písomka. Mechanizmus reakcie, 1H NMR – štiepenie signálu, multiplicita signálu, integrovaná intenzita a riešenie úloh s tým spojených. 7. Elektrofilné substitučné reakcie na aromatickom systéme – príprava nitronaftalénu. Malá písomka, mechanizmus SE reakcií, orientácia substituentov. 8. Kondenzačné reakcie – Claisen-Schmidtova kondenzácia – príprava dibenzalacetónu. Malá písomka, mechanizmus reakcie, Riešenie 1H NMR spektier. 9. Príprava acetofenónoxímu. Malá písomka, mechanizmus reakcie, Beckmannov prešmyk oxímov, 13C NMR spektroskopia. 10. Kvalitatívna analýza organických zlúčenín. Hmotnostná spektrometria. 11. Syntéza indiga. Farbenie bavlny. Malá písomka, reakcia syntézy indiga, mechanizmus reakcie, riešenie spektier neznámych zlúčenín. 12. Syntéza kyseliny benzilovej. Malá písomka, mechanizmus reakcie, riešenie štruktúry neznámych látok pomocou spektrálnych metód. 13. Zápočtová písomka. Docvičovanie. |
Priebežné hodnotenie: Počas semestra študent na praktických cvičeniach môže získať maximálne 100 bodov. V 13. týždni semestra sa píše zápočtová písomka s maximálnym počtom bodov 50, pričom bodový zisk zo zápočtovej písomky bude tvoriť 10 % hodnotenia ku skúške. Všetky časti je nutné absolvovať s minimálnym hodnotením 51 %. Študent má nárok na dva opravné termíny zápočtovej písomky. V úvode každého cvičenia sa píše krátka písomka, pričom študent môže získať maximálne 20 bodov za semester, minimálne však 51 %. 20 bodov študent získa na základe odovzdaných protokolov z praktických cvičení vo vyhovujúcej kvalite. Zvyšných 10 bodov môže študent získať za aktívnu účasť na cvičeniach. Podmienky na absolvovanie predmetu: Pre absolvovanie predmetu organickej chémie je potrebná aktívna účasť na praktických cvičeniach s výstupom vo forme písomného protokolu zo všetkých úloh, ktoré poslucháč odcvičí. Účasť študentov na cvičeniach je povinná, možnosť prípadných absencií je daná študijným poriadkom univerzity. Študent môže mať najviac 3 ospravedlnené absencie za semester, z toho jedno cvičenie môže vynechať bez náhrady. V prípade neprítomnosti na ďalších dvoch cvičeniach je študent povinný si tieto cvičenia nahradiť. Počas semestra študent na praktických cvičeniach môže získať maximálne 100 bodov. V 13. týždni semestra sa píše zápočtová písomka s maximálnym počtom bodov 50, pričom bodový zisk zo zápočtovej písomky bude tvoriť 10 % hodnotenia ku skúške. Všetky časti je nutné absolvovať s minimálnym hodnotením 51 %. Študent má nárok na dva opravné termíny zápočtovej písomky. V úvode každého cvičenia sa píše krátka písomka, pričom študent môže získať maximálne 20 bodov za semester, minimálne však 51 %. 20 bodov študent získa na základe odovzdaných protokolov z praktických cvičení vo vyhovujúcej kvalite. Zvyšných 10 bodov môže študent získať za aktívnu účasť na cvičeniach. Záverečným hodnotením predmetu je skúška. Skúška pozostáva z písomnej a z ústnej časti, ktorá sa môže konať až po úspešnom vykonaní písomnej časti (minimum 51 %). Písomná časť pozostáva z testu obsahujúceho 15 otázok spolu za 50 bodov. Na úspešné absolvovanie testu je potrebné získať 51 %, teda 25,5 b. Po úspešnom absolvovaní testu študent postupuje na ústnu časť skúšky pozostávajúcu z troch otázok. Okruhy otázok budú zverejnené v systéme Moodle a takisto v tlačenej forme. Za ústnu časť skúšky môže študent získať maximálne 30 bodov (10 bodov za otázku, minimálne však 51 % za každú jednu otázku). Dokopy za skúšku môže študent získať 80 bodov. Hodnotenie predmetu vyjadrené známkou zo skúšky pozostáva z 80 % výsledkov získaných zo skúšky (maximum 80 bodov z písomnej a ústnej časti skúšky) a 20 % získaných za udelenie zápočtov v letnom aj zimnom semestri (maximálne 10 + 10 bodov za letný a za zimný semester). Záverečné hodnotenie: Záverečným hodnotením predmetu je skúška. Skúška pozostáva z písomnej a z ústnej časti, ktorá sa môže konať až po úspešnom vykonaní písomnej časti (minimum 51 %). Písomná časť pozostáva z testu obsahujúceho 15 otázok spolu za 50 bodov. Na úspešné absolvovanie testu je potrebné získať 51 %, teda 25,5 b. Po úspešnom absolvovaní testu študent postupuje na ústnu časť skúšky pozostávajúcu z troch otázok. Okruhy otázok budú zverejnené v systéme Moodle a takisto v tlačenej forme. Za ústnu časť skúšky môže študent získať maximálne 30 bodov (10 bodov za otázku, minimálne však 51 % za každú jednu otázku). Dokopy za skúšku môže študent získať 80 bodov. Hodnotenie predmetu vyjadrené známkou zo skúšky pozostáva z 80 % výsledkov získaných zo skúšky (maximum 80 bodov z písomnej a ústnej časti skúšky) a 20 % získaných za udelenie zápočtov v letnom aj zimnom semestri (maximálne 10 + 10 bodov za letný a za zimný semester).
|
